Celým menom Claudio Miguel Pizarro Bosio. Kam len sa pozriete, všade v Brémach narážate na odkaz peruánskeho útočníka, ktorého futbal neprestáva baviť – aj keď mu za dva týždne bude štyridsaťjeden.

V sobotu proti Lipsku išiel do hry na poslednú polhodinu a pri porážke 0: 3 sa skoro ani nedostal k lopte. Góly už moc nedáva, v posledných troch sezónach ich v lige nastrieľal len sedem. Ale pre fanúšikov Werderu je navždy jednotkou.

Spoluhráč Čechov Jiřího Pavlenko a Theodora Gebre Selassieho síce v lete oznámil, že po sezóne kariéru zabalí, ale keby chcel hrať do päťdesiatich, pokojne mu budú tolerovať, že sa po ihrisku občas už len vlečie.

Pizarro, to je totiž kus brémskej histórie.

V klube už je po štvrtýkrát.Dvakrát si odskočil do Bayernu, raz do Kolína, medzitým stihol ešte angažmán v Chelsea. Ale nikde mu to nestrieľalo tak ako pri rieke Weser.

Keď okolo nej fanúšikovia pochodujú k štadiónu, sála z nich pohoda a klídek. Niektorí si sadnú na breh alebo na priľahlý svah, popíjajú pivo, ťuknite si špeciálne pálenkou so znakom Werderu na fľaši, vzduchom občas zavonia aj marihuana. Život v meste plnom krčmičiek a kaviarní plynie pomaly, nikto nikam neponáhľa.

Pozvoľný rytmus je pre Brémy symbolický, rovnako ako lipnutie na tradíciách. Tak ako k mestu patrí zimný karneval alebo hudobný festival Breminale, patrí k nemu už aj Pizzaro.Prvýkrát sa tu zjavil pred dvadsiatimi rokmi, počas dvoch sezón nastrieľal tridsaťosem gólov a fanúšikovia ho okamžite adoptovali.

Zakaždým, keď sa vracal, slávili. Aj vlani v lete, keď už mu tiahlo na štyridsať a bolo jasné, že najlepšie roky má za sebou. Kto si myslel, že prichádza hlavne ako dobrá duša kabíny, neplietol sa, ale pozor: zároveň si Pizarro prišiel plniť ďalšie sny a boriť rekordy.Tu je len niekoľko z nich.

– Je jediným futbalistom, ktorý v bundeslige skóroval v dvadsaťjeden kalendárnych rokoch v rade.

– So 153 gólmi je najlepším strelcom v dejinách Werderu.

– Nikto starší v bundeslige gól nedal: keď sa vlani trafil proti Herta Berlín, bolo mu 40 rokov, 4 mesiace a 13 dní.

Vo skromnejších časoch, kedy sa Werderu dlhodobo nedarí dostať sa do pohárov, sa fanúšikovia vedia radovať aj z podobných čiastkových úspechov. V sobotu tím vytleskali aj po porážke 0: 3 a keď to nešlo smerom dopredu, aspoň vrieskali nadšením, keď Gebre Selassie ukážkovým sklzom ukončil rýchly brejk súpera.

Ale najviac ožili, keď išiel proti Lipsku na pľac Pizarro.Tlieskal celý štadión, mnohí fanúšikovia si ukazovali na menovky na zelených dresoch a hlasno vítali svojho “Andského bundy bombardér”, ako sa černovlasému Dlháň prezýva.

Oceňujú, že robí všetko pre to, aby ešte na najvyššej úrovni obstál. Už pred tromi rokmi sa spojil s talianskym nutričným špecialistom a na jeho radu sa vzdal obľúbených pochúťok: pizze, čokolády, cukríkov. “Hrozne mi to chýba, ale zhodil som pár kíl a cítim, že mi to predlžuje kariéru,” potešil sa.

Aj vďaka zdravej strave sa Pizarro udržal medzi elitou obdivuhodne dlho. Fanúšikovia si už dávno zvykli, že ich idol je o mnoho starší ako zvyšok kádra a dokonca aj tréner Kohfeldt je proti nemu mladík – je mu ešte len tridsaťšesť.Ale nič netrvá večne, a tak sa aj peruánsky dobyvateľ bude na konci sezóny s kariérou lúčiť. Zviklat sa už nenechá.

“Som rozhodnutý a nechcem to meniť. Cítim sa dobre, ale stačilo, “odpálil rázne všetkých, ktorí by ho snáď ešte chceli prehovárať.

A že by ich v Brémach bolo!

Zelený svet príde o svojho kráľa, ale teraz si ho ešte pár mesiacov môže užívať.