Od troch rokov sa tak, spoločne so svojím dvojčaťom Matejom, venoval baseballu. Lenže v desiatich rokoch prišiel zlom. “Objavil sa problém s trénerom, ktorý to začal brať veľa vážne. A my sme mali aj vedľajšie koníčky: klavír a výtvarnej, “opisuje Dvorský. “A pre mamu je samozrejme najdôležitejšia škola.”

Lenže všetko sa nedalo stíhať.

“A tak prišli hádky, že nemôžeme byť všade,” spomína. “Navyše som v baseballe nikdy nijako nevynikal.Oproti chalanom, s ktorými som nastupoval, som vždy bol ten malý, ktorý sedel na striedačke a len občas si zahral. ”

MALÝ, ALE RÝCHLY. Šestnásťročný Třebíčský atlét Tobiáš Dvorský zatiaľ narástol len do výšky 175 centimetrov, predovšetkým vďaka svojej rýchlosti však dokáže uspieť aj v desaťboji.

Potom, čo s baseballom skončil, dva roky nešportoval. “Chodil som ale na Benešku, kde sa robí atletika. A tam zistili, že mi to ide, “vracia sa k dobe na základnej škole. “Začal som chodiť na súťaže, rôzne preteky. A bol som rýchly. ”

Práve svojou rýchlosťou dokázal uspieť nielen v behu, ale aj v diaľke. “Môj tréner Jiří Kliner ma hrozne dlho prehováral, aby som k nemu začal chodiť. Ale ja som bol hrozne lenošnej.Dva roky som bol doma, nič som nerobil, nejako sa mi nechcelo, “usmieva sa.

Napriek tomu sa nechal prehovoriť. “Zašiel som raz na preteky a hneď som zabehol rýchly čas. Dostal som sa do čela tabuliek slovenskej atletiky, “líči. “Jiří ku mne znova prišiel s tým, že by bolo fakt dobré, aby som začal s atletikou. A tak sa stalo. ”

Zo začiatku si myslel, že sa bude venovať len šprinte. Lenže tréner mal inú predstavu. “Chcel, aby som robil desaťboj. Skúsil som to a začalo sa mi dariť. A hlavne: našiel som si v tom nejako to svoje, “prezrádza.

” Tobiáš má veľký dar a tou je rýchlosť. Je naozaj rýchly. A to je základ, ktorý sa nedá natrénovať, “myslí si Kliner. “Je častokrát daný. A dá sa s ním dobre pracovať.Od neho sa odvíja všetko ostatné. ”

Malá výška? K ideálu chýba cez desať centimetrov

Popri úplne jasné prednosti však m áDvorský tiež svoj handicap. A tým je malá výška a váha. “Na desaťboj je potreba vyššia človek, aspoň 185 centimetrov a 80 kíl. Pretože keď sa má tlačiť do sedmikilové gule alebo dvoukilového disku, 65 kíl bohužiaľ nestačí, “uvedomuje si Kliner.

” Tobiáš má 175 centimetrov. To neznamená, že by bol najmenší. Ale samozrejme: v jeho kategórii už sú konkurenti, ktorí majú napríklad 190 centimetrov.A to v tých vrhačských disciplínach je určite poznať, “je presvedčený kouč.

” Áno, potreboval by som byť trošku väčšie, “priznáva Dvorský. “Zatiaľ to tak nevadí, ale do ďalšej kategórie sa treba prekážky znovu zvýši. Ai pri skoku do výšky je to trochu problém. ”

Tréner Spartaku však dúfa, že je ešte dosť času, aby jeho zverenec vyrástol. “Jeho brat, dvojča, má cez 180 centimetrov. Tak treba sa mu tiež zadarí, “usmieva sa Kliner.

” No áno, ale brat je po ockovi. A ten bol vždy velikej, “odpovedá Dvorský. “Ja som po mame, tak tam tých pár centimetrov chýba.”

Ideálne by bolo, keby sa šikovnému mladíkovi podarilo vytiahnuť o desať centimetrov. “Tomáš Dvořák a Roman Šeberle mali 186 centimetrov.Takže to je ideálny somatotyp, “spomína Kliner českej desetibojařské legendy. “Ale boli aj pretekári, ktorí mali 180 centimetrov a boli výborní desaťbojár.”

Bol pretrénovania , ale na finále to stačilo

Zatiaľ najväčším Dvorského úspechom je tohtoročné šieste miesto na dvojstovke na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v maďarskom Györi.

“Hrozne moc som sa chcel dostať do finále a nakoniec som to asi prehnal s tréningy, “komentuje Tobiáš čas 22,24 sekundy. “Nebehal mi to, ako by malo. Ale na finále to vďaka bohu stačilo.A v ňom som sa šťastím dobehol šiesty, “vydýchol si.

Kým beh patrí k jeho silným zbraniam, ľahko by dokázal povedať, ktoré disciplíny v desaťboji mu nevyhovujú. “Disk a tyčka. To sú disciplíny, s ktorými som sa neskamarádil. Snažím sa s nimi niečo urobiť, aby to bolo lepšie. Ale nesedí mi, “má jasno. “Oštep som už niečo hodil, prekážky prebehol. Ale disk a tyč, to je vždy zlé. ”

Možno aj preto, že práve tieto dve odvetvia desaťboja ​​sa v Třebíči, zvlášť v zime, zle trénujú.

Inak ale Tobiáš Dvorský s tréningovou morálkou nemá problém.A to napriek tomu, že kvôli náročným dávkam musel všetky ostatné záľuby ukončiť. “U atletiky sa nič ďalšie stíhať nedá,” spoznal.

“Trénujeme šesťkrát týždenne, teraz v príprave. Trikrát týždenne sme v hale, kde robíme atletické veci. Dvakrát týždenne máme posilňovňu a raz, keď je teraz vonku zima a nemôžeme mať výklus, chodíme na Trex, “opisuje svoj program.

” Tobiáš je veľmi slušne vychovaný, dobrý chlapec. Akurát s ním mláti puberta. A ako športovec je trošku divokejšie povahy, “prezrádza Kliner. “Ale teraz sa veľmi zlepšuje. Iv tréningu začína byť usilovný. Nefláká to, “chváli svojho zverenca. “Lenže o atletike je potrebné premýšľať aj mimo tréning.Ako sa má spať, ako sa má jesť, ako sa vonku obliekať, “prezrádza, s čím je trochu problém.