Daniel Brodan, bývalý aktívny hokejista a súčasný tréner filipínskej reprezentácie, sa v polovici februára vypravil s partiou dobrovoľníkov do severoindického Kašmíru. V nadmorskej výške vyše 4 500 metrov nad morom vztýčili mantinely dovezené z Rakúska, aby sa na ihrisku oficiálnych rozmerov stretli v najvyššie položenom hokejovom zápase. Nešlo však len o zápis do Guinessovej knihy rekordov.

“Viac než to ma zaujala možnosť pomôcť v rozvoji miestnych detí,” priznáva Brodan. Jeho kolegovia, najmä kanadskí hokejoví tréneri, sa vo vysokohorskej oblasti angažujú už 10 rokov. Učí malé deti korčuľovať, rozdávajú hokejové vybavenie a podporujú miestne školy vo výučbe angličtiny.Tento rok ale chceli urobiť niečo extra. “Hrať v takomto prostredí bol obrovský zážitok, ale aj veľmi náročné.”

Už samotné podmienky výpravy a turnaje pre neho boli veľkou neznámou. Príprava na mimoriadny výkon začala pozvoľna. Na prvom stanovišti v meste Leh bol k dispozícii hotel s teplou vodou, elektrinou, jedlom i internetom. “Aby som bol úprimný, trochu nás to namlsalo,” priznáva český dobrodruh.

V Lehu strávili hokejoví nomádi tri dni aklimatizáciou, ktoré preložil niekoľkých zápasy na miestnom zamrznutom rybníku.Väčšina hráčov začala kvôli nadmorskej výške pociťovať bolesti hlavy. “Po dni alebo dvoch si ale telo zvykne na redšiu príjem kyslíka,” hovorí Brodan.

Miesto pitie kyslíkové bomby

Výstup mohol pokračovať, podmienky však pritvrdzovala. V tábore položenom vyššie ako 4 000 metrov nocoval Brodan so spoluhráčmi v domoch u miestnych, kde elektrina fungovala iba tri hodiny denne. “K dispozícii bola len ľadová voda, miesto záchodu bola veľká diera v krajine.Na kúrenie sme mohli zabudnúť, takže sme sa v noci klopali v -25 stupňoch v spacáku a pod piatimi dekami, “spomína na partizánske podmienky Brodan.

Miestne poskytli jemu a jeho tímu to najlepšie, čo mali. “Takže ryža s miestnou omáčkou a rezancami boli náš každodenný motor. Ale vážili sme si toho. ”

25 taxíkov a kamión na hokejové vybavenie dopravili 80 nadšencov do nadmorskej výšky vyše 4 500 metrov, kde sa samotný turnaj odohral. Zúčastnilo sa ho šesť tímov z celého sveta, vrátane domácich borcov z Indie.
Prestížny zastúpenie mal post rozhodcu. “Pískali Mike Leggo, arbiter z NHL.Rozprával nám neuveriteľné historky, ale tiež nezabudol pochváliť výkony slovenských rozhodcov v zámorí. ”

Hradenie okolo ľadovej plochy sa podarilo doviezť z Rakúska, na mieste zostalo aj po konci akcie ako podpora pre miestne športovcov. Netradičným občerstvením na hráčskych laviciach boli kyslíkové bomby. “Slováci zase miesto energetických nápojov pili borovičku,” pobavilo Brodan.

Štvordňový hokejová eskapáda v extrémnych podmienkach nebola pre každého. Viac ako desiatka účastníkov sa musela vysporiadať s horskou chorobou a nachladnutím.Po návrate do ľahu nasledovala nevyhnutná rekonvalescencia, až potom sa mohli novopečení rekordmani rozbehnúť do svojich domovov.

“Niečo také už asi nezažijem, veľmi si to vážim. Úroveň samotného hokeja by som ani nehodnotil, hrali sme skôr pre zábavu. Užil som si to, “bol šťastný Brodan, ktorý sa musí znovu koncentrovať na vedenie filipínskej reprezentácie, ktorú čaká v apríli Ázijský vyzývací pohár.